Narodila si sa v Nemecku, ale tvoji rodičia odišli do Československa ešte pred II. Svetovou vojnou. Tvoj otec bol Nemec a matka Slovenka, bola si ich jediným dieťaťom. Otec stratil prácu a rozhodol sa nájsť ju v Československu, aj keď podľa teba odišiel do Československa iba z lásky ku tvojej mame. Tvoja mama sa nikdy nezmierila so životom v Nemecku a verila, že sa budete mať lepšie v Československu, najmä keď sa Hitler dostal ku moci. 

Počas vojny ste sa nemali zle. Jeden z nemeckých vojakov, ktorý sa počas vojny utáborili vo vašej obci bol zhodou okolnosti Otcov kamarát z detstva. Mali ste takpovediac info z prvej ruky o tom, čo sa deje aj za hranicami Slovenska. Tvoj tatino(ako si ho volala) sa mu snažil občas aj dohovárať, ale bezvýsledne. Vo vnútri si sa hanbila za svoj národ, v dedine ste však v tom čase boli obľúbení, kvôli vaším kontaktom. Nikdy si sa nepriznávala k tomu, čo Nemci v skutočnosti robia. To, ako ich armáda vraždila Čechov, Slovákov a Poliakov, bolo ťažké niesť v tichosti vo svojom vedomí. Bola si rada, že žiješ v Československu, na Orave. Ku koncu druhej svetovej vojny tvoja mama ťažko ochorela a po roku trápenia zomrela. Otca jej smrť zlomila. Jedného dňa si sa zobudila a otec doma nebol. Odišiel a už si ho nikdy nevidela. Myslíš si, že je naspäť v Nemecku. Doteraz nechápeš, ako ťa mohol nechať tak. Ujala sa ťa bohatá rodina tvojho suseda. Začala si jemu a jeho žene pomáhať v domácnosti. 

Po druhej svetovej vojne si sa tešila, že už bude pokoj. Plánovala si, že si urobíš školu a budeš môcť robiť niekde účtovníčku - počítanie ťa vždy bavilo. Tvoja situácia v Československu sa ale ešte viac zhoršila. Všetko vnútorné trápenie vyplávalo napovrch. Všade, kam si prišla, sa na teba pozerali s nenávisťou, veď si bola Nemka. Nechápala si to, veď ty si predsa neurobila nič zlé. Nikdy si nesúhlasila s nemeckou politikou ani s Hitlerom. Ale ľudia na Slovensku to videli inak, pre nich Nemci boli nepriatelia, ktorí mohli za to, že ich blízkí a príbuzní zomreli. Začala si sa cítiť ako vydedenec a čoraz viac si sa znova uzatvárala do seba a prepadala depresiám. Svoje pocity si zdieľala iba so svojim jediným priateľom Františkom, ktorý sa snažil ťa povzbudzovať, aby si sa nevzdávala a bojovala s tým, ako sa druhí na teba pozerajú. Už počas vojny ti pomáhal pri tvojom trápení ohľadom situácie. Chápal, že ty za nič z toho, čo sa deje nemôžeš a vždy ti opakoval, že aj keby si chcela, nedá sa nič robiť.,, Situáciu treba prijať a zmieriť sa s ňou. To začo nesieme zodpovednosť, je náš život, preto meniť okolností nie je prospešné pre ľudské srdce" 

Jeden deň, neskoro večer, si pre teba prišla Štátna tajná bezpečnosť. Že vraj si pre Československo nebezpečná. Zatvorili ťa do Tábora nútených prác v Ústí nad Priehradou. Život v tábore je pre teba ťažký. Má svoj pevne stanovený poriadok, musíš chodiť fyzicky pracovať na stavbu Oravskej priehrady. Žiješ v neustálom pocite nespravodlivosti. Jediná vec, ktorá ti dáva nádej, je to, že aj tvoj priateľ František sa dostal do tábora. Zúfalo túžiš po slobode, ale naozajstnej slobode, kde ťa nikto nebude odsudzovať a kde budeš môcť voľne dýchať. Vieš, že v tábore vznikla skupina, ktorá plánuje útek. Možno by to pre teba mohla byť šanca, utiecť a dostať sa naspäť do Nemecka. Aj keď sa viac cítiš ako Slovenka, možno by ti v Nemecku bolo lepšie. 

Nechápeš prečo ťa neznáša. Veď si mu nič nespravila. 

Venuje ti veľa pozornosti, ale myslíš si, že je to iba preto, že je kňazom a musí to robiť.

žiarliš na ňu, pretože František, tvoja jediná opora, a vôbec blízky priateľ, venuje všetku pozornosť iba jej. 

Čoraz menej sa ťa už pýta na to, ako ti je. Nerozumieš, prečo je taký odmeraný, veď dobre vie, že ty máš strach otvoriť sa pred cudzímy a zdieľať svoje pocity. 

Gerta Klein

Narodil si sa v Oravských Hámroch, kde si aj celý svoj život býval. Vyštudoval si iba základnú školu a keď si mal 14 rokov, tvoj otec zomrel vo vysokých horúčkach. A tak si ako najstarší syn začal hospodáriť. Celkom slušne sa vám darilo. Keď si mal 25 rokov, tesne pred začiatkom vojny si sa oženil s Máriou susedou odvedla. Narodili sa vám dve deti- dcéry Ľudmila a Antónia. Postavili ste si pekný murovaný dom. Mali ste veľký statok a úroda vám vynášala tak, že si mohol prispievať aj svojej mame na živobytie. za manželku Máriu, dcéru tvojich susedov. O dva 2 roky nato (1941) vám prišli oznámiť, že z dôvodu výstavby priehradného múru sa musíte vysťahovať. Bolo to pre teba náročné opustiť svoj dom, ale nemali ste na výber. Ako náhradu vám dali v Trstenej dom po židovskej rodine, ktorá bola deportovaná do Česka. Nebolo to síce najkrajšie obydlie v meste, ale stále to bolo relatívne komfortné bývanie. Po vojne nastalo pre teba ťažké obdobie. Prvá rana bola smrť matky pri bombardovaní Sovietskou armádou. A druhá boli materiálne zneistenie Takmer všetok tvoj majetok bol zoštátnený a ty si musel ísť pracovať na jednotné roľnícke družstvo. Predsa tvoja rodina musela niečo jesť a aj keď sa ti nariadenia štátu protivia, nemal si iné východisko a musel si zapierať seba. So svojimi kolegami v družstve si veľmi nerozumieš, pretože ti prídu dosť primitívni. Máš iba dvoch kamarátov, Jozefa a Juraja, ktorý sa takisto presťahovali z Hámrov do Trstenej a máte podobný osud. Občas spolu po robote idete na pivo. V poslednej dobe sa ale obidva tak nejako zmenili. Veľmi sa nezaujímaš o politiku, ale vieš, že vo vašej krajine bol prevrat a k moci nastúpili komunisti. Dúfal si, že konečne nastane lepšie obdobie pre vašu rodinu, veď to sľúbili. Ale tvoji kamaráti ťa presviedčali o tom, že komunizmus je zlo. Bavili ste sa o tom vo vašej obľúbenej krčme. Bolo tam plno ľudí. Ty si sa do tejto debaty veľmi nezapájal, veď o tom príliš veľa nevieš. Jediné čo ťa na situácii štvalo, bolo to, že, si nedostal zaplatené toľko, ako si zaslúžiš. Nedával si to však najavo. Nechával si si to pre seba. 

O týždeň neskôr na teba pred robotou čakali príslušníci Verejnej bezpečnosti. Zobrali ťa zo sebou a obvinili z vlastizrady, vraj si šíril myšlienky proti republike a pripravoval rozvrat vo fabrike. Bránil si sa, ale mali svedkov, že aj ty si bol súčasťou tej debaty. Zatvorili ťa do tábora nútených prác v Ústí nad Oravou. Si teraz jedným z väzňov, ktorý pracuje na stavbe Oravskej priehrady. Práca ti až tak nevadí, si zvyknutý na ťažkú prácu. Ale cítiš silný pocit nespravodlivosti, veď si nič zlé neurobil. 

Chceš sa postarať o rodinu. Na nej ti záleží najviac. 

Vieš, že v tábore vznikla skupina, ktorá plánuje útek. Možno to je šanca aj pre teba. Kam by tvoja manželka s deťmi šli. Čo by si počali, ak by ostali samé? 

vieš, že je Nemka, a preto ju neznášaš, aj keď ti nič neurobila, lenže kvôli nemcom teraz tvoja žena s deťmi prichádza o strechu nad hlavou. Máš strach, že vaše plány prezradí dozorcom, vôbec jej nedôveruješ. 

Je kňaz, ktorý sa venoval mladým. Je dobrosrdečný. Snaží sa ti pomôcť. Vie o tvojej situácii. 


Občas príde po otcovskú radu a presne, tak sa k nej správaš. Ako ku dcére. Je bojazlivá a ty jej rád pomôžeš, keď už nevládze 

Veľa toho nenahovorí. Nevieš o nej takmer nič. Iba to že je maliarka. 

Je to podľa teba namyslený rozmaznaný fagan. Všetko mu vadí a myslí si, že je pánom vesmíru. Jeho odhodlanie dostať sa von a utiecť ťa však poháňa vpred. Neveríš však tomu, že by vás dokázal vyviesť von

píšem ti veľmi naliehavo. Dúfam, že sa tento list k tebe dostane. Prišli do nášho domu potomkovia židov, do ktorých domu nás presťahovali. Majú naň právo a nijaké úrady nám s tým nechcú pomôcť. Vraj už sa o nás postarali. Pravdepodobne nás vyhodia na ulicu. Možno ešte dva dni nás nechajú v dome, ale potom budeme musieť s dievčatami odísť. Nemáme kam. Neviem ako by sme sa našli. Posielajú nás niekde na juh alebo do Čiech hľadať si bývanie. Neviem, čo máme počať. 

Prosím, pomôž nám ak môžeš. Viem že to pre teba musí byť náročné. Denne na teba myslíme 

Ján Lupták

Pochádzaš z Ružomberka. Žil a vyrastal si v rodine, v ktorej bola viera v Boha naozaj živá, Tvoji rodičia ťa viedli v súlade s kresťanskými hodnotami, učili ta čestnosti a pravdovravnosti. Ked' si mal 15 rokov, veľa tvojich mladších kamarátov, ktorých si poznal, sa na teba obracali a chceli sa s tebou rozprávať o Bohu. Niekoľko z nich vďaka teba uverilo. Veľmi silno si pocítil povolanie ku kňazstvu. Práve preto, aby si tých stratených mohol privádzať k Bohu. Preto si začal študovať a keď si mal 22, dočkal si sa. Vysvätili ťa na kňaza. Poslali ťa do tvojej prvej farnosti, na Oravu do Námestova. Začal si sa osobitne venovať mladým ľuďom. Najmä počas druhej svetovej vojny si zažíval naozaj ťažké časy a veľakrát, keď si vidiel svojich mladých umierať počas bojov, pýtal si sa Boha, prečo toto dopúšťa. Aj keď si sám bol na tom zle, snažil si sa verne slúžiť Bohu a pomáhať ľuďom vo svojej farnosti a dodávať im nádej, že zlo nemôže zvíťaziť. 

Keď došlo k oslobodeniu, bol si Bohu nesmierne vďačný. Konečne sa môžeš venovať naplno svojmu povolaniu. Sníval si o tom, že niekto z tvojich mladých zatúži po duchovnom povolaní, podobne, ako ty. Začal si vyučovať, organizovať stretávanie mladých, chodieval si s nimi na pute, alebo iba tak na hory, trávil si s nimi veľa času. Tvoja práca medzi nimi začala prinášať svoje ovocie. Veľkú radosť si mal najmä z mladého štrnásťročného Jozefa. Mal doma ťažký život, pretože otec ho fyzicky trestal a bol na neho veľmi tvrdý. O to viac si sa tešil, že v tebe začal vidieť otca a že si ho mohol priviesť k Bohu. S radosťou si pozoroval, ako sa jeho vzťah k Bohu prehlbuje. S jeho otcom si mal niekoľko konfliktov, pretože sa mu nepáčilo, že tráviš toľko času s jeho synom a on doma zanedbáva svoje povinnosti. 

Keď nastúpil komunistický režim v plnej sile, Jozefov otec sa stal nadšeným komunistom. Začal si mať veľmi zlý pocit, že raj na zemi, ktorý komunisti sľubovali, nenastane. Dopočul si sa, že sa na niektorých miestach Slovenska začali uzatvárať kláštory a rovnako niektorým kňazom zakázali vykonávať ich povolanie. 

A potom jedného večera si po teba prišla Verejná bezpečnosť. Vraj si nepriateľ komunizmu a navádzaš mladých, aby sa stali kolaborantmi a bojovali proti strane. Vedel si, že za tým stojí Jozefov otec. Zakázali ti výkon tvojej kňazskej služby a zatvorili ťa do Tábora nútených prác v Ústí nad Oravou, vraj aby si nemal negatívny vplyv na mladých. Nerozumieš tomu, veď si neurobil nič zle. Iba si sa snažil, aby druhí žili v láske a vzájomnom rešpekte. A teraz toto. Režim tábora pokorne prijímaš, aj keď je pre teba ťažké v ňom fungovať. Najviac ta láme to, že nemôžeš slúžiť omše. Aj dozorcovia sa k teba správajú zle, veď si kňaz. Pripadáš si ako zločinec. Snažíš sa aspoň malými skutkami lásky šíriť okolo seba dobro. 

V tábore sa začala formovať skupina, ktorá plánuje útek. Si jej súčasťou, aj keď nevieš, či to je správne. Veď rodičia ťa viedli k tomu, aby si nepodvádzal a rešpektoval pravidla. Ale vieš, že režim, ktorý nastal nie je správny. Ľudia potrebujú povzbudenie vo viere, najmä keď ich teraz prenasledujú. Chceš znovu naplno vykonávať svoje kňazské povolanie a slúžiť druhým. Ale rozhoduješ sa v súlade s kresťanskými hodnotami a rovnako sa snažíš k tomu motivovať aj ostatných. 

vieš, že je Nemka a že ju ostatní kvôli tomu nenávidia. Je ti jej ľúto, lebo vidíš, ako je zlomená, a snažíš sa ju podporovať. Obhajuješ ju pred ostatnými aj keď ani netušíš či je vinná. 

Hovoril ti o tom aké mal ťažké detstvo. Že mu zomrel otec, keď mal 14 a potom sa on staral o rodinu. A keď si založil vlastnú rodinu štát ich donútil sa presťahovať a ako náhradu dostali dom po židoch, ktorí vraj počas vojny odišli do práce( vieš, že ich deportovali do koncentračného tábora). Teraz sa však vrátili domov, prežili to. Ale chcú vyhodiť Jánovú ženu Máriu s dvomi deťmi. Chceš mu pomôcť dostať sa ku rodine 

Poznáš jej príbeh. Otec ju bil a podceňoval, pretože chcel syna. Jej zranenia sú akútne. Nedokáže dôverovať chlapom a ženy podobne ako ona a jej mama nemajú hodnotu. Mrzí ťa, v akom rozpoložení sa nachádza a snažíš sa jej pomôcť vyliečiť zranenie. Veď, kde sú veľké zranenia, tam je aj veľká láska Kristova. Snažíš sa získať Vlastinu dôveru. Nechceš jej ublížiť 

Veľa toho nenahovorí a tak veľa toho o nej nevieš V tábore je vraj, kvôli propagande proti komunizmu. Maľovala a navrhovala letáky 

Nechápeš prečo je na teba taký hrubý. Nič si mu nespravil. Nechápeš prečo sa ti vysmieva. Snažíš sa získať vysvetlenie. Vlastne zdá sa ti, že mu všetko vadí. 

Anton Zvolenčák

Mala si ťažké detstvo. Otec ťa nikdy nebral vážne a prehliadal ťa, pretože si vždycky prial chlapca, ale narodila si sa ty. Často ťa bil a bol na teba hrubý. Snažila si sa mu celý svoj život zavďačiť a urobila by si čokoľvek pre to, aby si získala jeho uznanie. A presne takto sa v živote správaš aj k ostatným mužom. Rešpektuješ autority. Tvoja matka bola dobrá žena, ale častokrát, keď videla, čo s tebou otec robí, mlčala. Aj ona sa ho bála, veď aj ju neraz udrel. Bola však tvojou oporou. Vždy si jej mohla plakať na ramene. Vždy tu bola pre teba. Potajomky ti prispievala na školu. Pred otcom tvrdila, že si si zarobila sama. So ženami máš problém, pretože si myslíš, že nemajú žiadnu hodnotu. 

Vyštudovala si strednú školu a stala si sa učiteľkou. Učila si na strednej škole. Myslela si si, že sa všetko zmení, že sa osamostatníš a budeš môcť začať nový život. Po roku si zistila, že si emočne závislá na matke. Práca s ľuďmi bol tvoj sen, lenže ako učiteľku ťa žiaci nerešpektovali, nedokázala si nastoliť poriadok. Kolegovia ťa využívali na zastupovanie a na poobedie ti nechávali prácu, ktorú si bez odvrknutia za nich dokončila. Mama ti vždy hovorila:,,Keď sú spokojní ostatní, budeš spokojná aj ty. Hovoriť nie, keď potrebujú iní pomoc, je sebecké!" 

Druhá svetová vojna pre teba bola ťažkým obdobím. Všade sa pohybovali vojaci, ktorí ti pripomínali autoritu, hrubosť otca. Aj keď našťastie sa nikomu z tvojej rodiny nič nestalo. Možno preto, že tvoj otec veľmi podporoval nacistov a bol vo vašej obci veľmi váženým človekom, s ktorým nacisti spolupracovali. Vedela si, že vďaka nemu niekoľko tvojich susedov odviedli a nikdy už si ich nevidela. Keď bolo po vojne, otec sa stal zapáleným komunistom. Nechápala si, ako môže takto zo dňa na deň meniť názory a zrazu bojovať proti fašistom, keď bol s nimi predtým kamarát a podporoval ich. Doma si netrávila veľa času, nebol dôvod. Raz si končila v škole a balila si si veci, keď k tebe do triedy vstúpili dvaja muži. Predstavili sa ako Štátna tajná bezpečnosť a vraj máš ísť s nimi. Prepadol ťa strach, čo sa stalo. Odviedli ťa do vyšetrovne a oznámili ti, že si zatknutá, lebo medzi svojimi študentami propaguješ fašizmus. Bránila si sa a pýtala si sa, kto im to povedal. Vraj to majú od tvojho otca. Pochopila si, že toto bol jeho spôsob, ako sa ťa zbaviť. 

Zatvorili ťa do tábora nútených prác v Ústí nad Priehradou. Musíš stavať Oravskú priehradu, je to ťažká práca. Snažíš sa zavďačiť sa mužom, ako si to robila celý čas, a dúfaš, že ťa prepustia na slobodu. 

V tábore vznikla skupina, ktorá plánuje útek. Si jej súčasťou. Nevieš, či chceš ujsť, alebo nie. Nedokážeš robiť nič sama. Na všetko potrebuješ povolenie. Ale vieš, že takto, ako žiješ rozhodne žiť nechceš. Keď sa ťa pýtajú, nevieš povedať svoj názor, iba sa prikláňaš k názorom mužov z vašej skupiny. Je ti v podstate jedno, ako to dopadne. Jedinou motiváciou dostať sa von je tvoja matka.

Je ti ľúto toho ako sa k nej správajú. Nechápeš ako môže tak dôverovať Františkovi. Odhováraš ju od lásky k nemu. Zaujíma ťa prečo, potrebuje muža pri sebe 

Je to vraj vzorný otec. Stále rozpráva o svojej rodine. Miestami v ňom nachádzaš vzor a otcovskú lásku, ktorú si doma nikdy nedostala 

Kňaz, ktorý sa ti všemožne snaží pomôcť uzdraviť zranenia. Nechápeš, prečo to robí, ale páči sa ti to. 

Nevieš o nej takmer nič. Stále rozpráva len so Štefanom. Tebe sa snaží občas hovoriť o tom, ako sú ženy silné 

Bojíš sa ho. Je namyslený a chce mať nad všetkým kontrolu. Vadí ti jeho neporiadnosť agresivita. Načo chce tak silou mocou bojovať proti systému, veď ho aj tak nezmení. 

Vlasta Kráľová

Už ako dieťa si mala veľmi výrazne umelecké sklony. Nepotrebovala si veľa priestoru, stačil ti iba papier a ceruzka, vydržala si si celé dni iba kresliť. Odjakživa si bola veľký introvert, ktorý nepotreboval veľa ľudí okolo seba. Aj keď' tvoji rodičia boli veľmi aktívni a vždy ťa viedli k tomu, aké hodnoty sú v živote tie správne a učili ťa pomáhať druhým. Aj keď ste nemali veľa jedla alebo peňazí, tvoja mama vždy ochotne prinášala polievku susedke, ktorá bola veľmi chudobná. Tvoj otec pomáhal manuálne, kdekoľvek to bolo potrebné. Krátko pred vojnou tvoja matka zdedila veľký dom v Dolnom Kubíne. Mestský život ti otvoril oči. Tvoje povedomie počas vojny bolo prehĺbené. Čoraz viac si chápala tomu, o čo vlastne Nemcom ide. Veľmi často ste na povale svojho domu ukrývali rôznych ľudí, väčšinou židov, ktorí sa ukrývali pred vojakmi. Bála si sa ich, ale rodičia ti vysvetľovali, v akom veľkom nebezpečenstve sú. Počas druhej svetovej vojny vznikli tvoje najlepšie obrazy, keď si sa snažila zachytiť biedu ľudí, ktorú si videla okolo seba. 

Keď skončila druhá svetová vojna, uľavilo sa ti. Chcela si sa stať slávnou maliarkou. Podarilo sa ti dokonca niektoré obrazy predať. Bola si hrdá na svojich rodičov, ktorí teraz boli vo vašom meste hrdinami, veď nikto iný z tvojich susedov sa neodvážil pomáhať tým, ktorí boli prenasledovaní. Verila si tomu, že vás čaká skvelá budúcnosť, veď o tvoje obrazy prejavili záujem niektoré galérie. 

Medzitým sa veľa vecí v Československu začalo meniť. Prezidentom sa stal Klement Gottwald a k moci nastúpila komunistická strana. Tvoji rodičia boli veľmi nešťastní. Otec ti doma vysvetľoval, že komunizmus je zlo, podobne ako nacizmus. Zapojil sa do odbojovej skupiny a začal spoločne so svojimi kamarátmi pripravovať propagandu proti komunizmu. Požiadal ťa, aby si na ňu navrhla letáky. Keďže si sa veľmi stotožnila s jeho názorom, rada si to urobila. Veď' si chcela žiť a maľovať v slobodnej zemi, nie v otroctve. Letáky sa začali distribuovať a dostali sa k rôznym ľuďom a počet členov vašej odbojovej skupiny narastal. 

Jedného večera u vás doma niekto búchal na dvere. Išla si otvoriť a za dverami stali príslušníci Štátnej tajnej bezpečnosti. Zatkli teba aj tvojho otca za šírenie myšlienok proti komunizmu. Odsúdili ťa a zatvorili do tábora nútenej práce v Ústí nad Oravou. Otca si odvtedy nevidela. Teraz si v tábore. Si veľmi nešťastná, pretože nemáš žiadne správy o tom, ako sa darí tvojim rodičom. Musíš pracovať na stavbe Oravskej priehrady. Je to pre teba ťažká práca, veď ty si umelec. Chceš ísť von, chceš vidieť svojho otca a matku a rovnako chceš aj naďalej bojovať proti strane. Teraz si na vlastnej koži zažila, aké to je zlo. 

V tábore vzniká skupina, ktorá plánuje útek. Si jej súčasťou. Nebojíš sa postaviť proti režimu, či si na slobode alebo v tábore. Veď aká je to dnes sloboda aj tam vonku. Aj keď nevieš, či naozaj všetkým môžeš veriť. Ale je to tvoja šanca dostať sa von, zistiť, čo sa stalo s tvojim otcom a ako je na tom tvoje rodina. 

To jej líškanie ti lezie na nervy. Iba manipuluje Františkom.Je to nemka. Nemáš ju rada, pretože jej neveríš ani slovo. Patrí k nacistom, pred ktorými ste schovávali židov. 

Nehovorí o ničom inom, iba o svojej žene Márii a dcérach. Nebaví ťa počúvať jeho kecy. 

Ďalší človek, ktorý sa tvári, že chce všetkým pomôcť a dobre. Páči sa ti jeho nastavenie proti komunizmu, ale jeho reči sú prehnane sladké. Ťažko mu veriť.

Ľutuješ ju. Snažila si sa jej ukázať, že ženy majú hodnotu. Všetkého sa bojí, nechápeš prečo, veď ženy niesú také slabé, ako vypadajú. Odsúdila tvoje názory. 
Nemá zmysel pokračovať v radení. 

Veľmi sa ti páči jeho zmýšľanie. Dôveruješ mu ako jedinému. Čítala si jeho zborníky v ktorých v pravde ukazuje, čo to vlastne ten komunizmu je. Jeho sa chceš držať. Veľmi dobre si rozumiete aj ako osoby. 

Štefánia Gočálová

Je vzorný otec, ktorý od 14 ťažko pracoval. Je síce sedliak, ale pomáha ti s ťažkou prácou, preto ho nemáš za zlého. Potrebuje sa dostať ku rodine, nechce o tom príliš hovoriť. 

Je kňaz a cirkev u teba zlyhala počas druhej svetovej vojny. Veľa kňazov vtedy podporovala Slovenský štát a Ján nemôže byť iný. Určite len prezliekol kabát a teraz sa hrá na Svätuškára a chce moralizovať. Je ti to odporné. 

Nedáš si skákať po hlave. Už od mala ti to bolo vštepované od otca.,, Nedaj si skákať po hlave." A toto heslo sa nesie s tebou celý život. Detstvo si mal pokojné. Keďže si jedináčik dostalo sa ti veľkej pozornosti. Matka je milujúca žena, ktorá sa vymykala stereotypom iných žien tej doby. Pracovala ako novinárka z domu. Mala obrovský rozhľad, ktorý ti vštepovala od mala. Využívala všetky nové metódy na výchovu a ty si dostal viac ako všetci tvoji rovesníci. Netlačila ťa do ničoho, čo si nechcel. Nechala ti voľnosť pri vyberaní koníčkov, pri čase strávenom učením. Naopak dopriala ti všetko po čom si túžil. Budovala niečo, čo nazývala slobodou. Otec je lekár. Vždy ťa motivoval k lepším výkonom, vychoval z teba chlapa, ktorý sa nebojí, chlapa, ktorý sa nevzdáva. Pochvalu si dostával iba za 1. miesta, iba za jednotky. Avšak nerobilo ti to žiaden problém. Už na základnej škole si bol líder triedy a učitelia ta mali radi. Spolužiaci za tebou chodili po rady a ty ako silný chlapec si im dal vždy radu, ktorá im zlepšila situáciu a pomohla. Jediné, čo ti v škole prekážalo boli autority. Keď učiteľ vyžadoval poslušnosť alebo niečo, čo sa vymykalo tvojím predstavám, jasne si mu to dal na javo. Počas strednej školy sa ti veľa učiteľov dokonca bálo oponovať. Tvoje zázemie bolo silné a keď si bol presvedčený, že máš pravdu, a tú si aj poväčšine mal, neexistoval človek, ktorý by ju dokázal čo i len spochybniť. Rodičia sú na teba hrdí, pretože si vyštudoval vysokú školu ako editor. A preložil si viacero kníh. Dnes je z teba spisovateľ, ktorý už ako veľmi mladý písal eseje, ktoré publikovali vtedy v najčítanejších Slovenských národných novinách.. K ženám si nemal príliš blízko, každý doterajší vzťah skončil skôr ako ste sa poriadne spoznali, pretože nikto nevyhovoval tvojím vysokým požiadavkám. 

Tvoje liberálne myslenie bolo takmer celý čas niečim utláčané, buď to bola škola alebo otec alebo štát. Po vojne si vydal svoju prvú knihu. ROVNOSŤ BRATSTVO SLOBODA? VIAC AKO HESLO. Kde si rozoberal postavenie jedinca v spoločnosti a obmedzovanie osobného rastu pravidlami. Mal si nakročené dobrým smerom. 

Všetko sa, ale zmenilo nástupom prezidenta Gotwalda a s ním aj vlády komunistickej strany. Nedokázal si to rozdýchať. V momente si Uverejnil v novinách esej s názvom ,,Tí červený trpaslíci vraj prišli spasiť svet" 

Po necelých dvoch dňoch ti už klopala ŠTB na dvere. Takmer museli zavolať posily, aby ťa dostali z domu. 

Ocitol si sa v pracovnom tábore, kde sa vyžaduje poriadok a dodržiavanie prísnych pravidiel. Všetko hrá proti tebe. Celá sloboda je v koncoch. Nedokážeš to prijať ani s tým súhlasiť ani rešpektovať tých šašov, ktorí ti prikazujú, čo máš a čo nemáš robiť. 

Spoznal si ju na svojej prednáške. Bola uchvátená tvojím písaním. Páči sa ti ako sa o teba zaujíma, koľko pozornosti, ale nikdy to nevzplanulo do niečoho romantického. Niekedy sa ti zdá, že toho o nej vieš až príliš veľa. Avšak rád si ju počúval, pretože počas vojny ti popri tom všetkom sťažovaní sa prinášala aj veľa pikošiek zo zákulisia Nemeckej armády. Vždy si sa jej však zastával. Vedel si,že ona nemôže za to, čo o nej tí neinformovaní nevzdelaní komunistický panáčikovia tvrdia. Vedel si, že sa hanbí za svoju Nemeckú národnosť. Neskôr si začal písať sociálno- psychologický román a ako námet si použil jej život. Vlastne časom sa to bol jediný dôvod, prečo si sa s ňou ešte stretával. 

Rozumiete si. Pripadá ti ako spriaznená duša. Jej umelecké vnímanie reality sa stretáva s tvojimi pohl'admi. Navyše vidíš, že je to žena s názorom a častokrát dokáže skrotiť tvoju výbušnú povahu. Zdôveruje sa ti so svojími konfliktami. Gerta na ňu začína žiarliť 

Je ustrtáchaná. Páči sa ti, že ťa počúva na slovo. 

František Daňko

Sloboda

Píše sa rok 1948. Vo februári prebehla vládna kríza. Demisiu podali ministri socialistickej ľudovej a demokratickej strany. Demisia bola prijatá vtedajším prezidentom Edvardom Benešom, ktorý vymenoval novú vládu, v ktorej mali prevahu komunisti. Po smrti Edvarda Beneša sa stáva novým prezidentom Klement Gottwald a k moci sa plne dostáva komunistický režim. Po druhej svetovej vojne sú na Slovensku zriaďované tzv. tábory nútených prác. Jeden z týchto táborov sa nachádza aj v Ústí nad Priehradou. Väzni sú v tábore uväznení z najrôznejších dôvodov a pracujú na stavbe Oravskej priehrady. Aj keď režim tohto tábora nepatrí medzi tie najprísnejšie, život väzňom komplikujú dozorcovia. A tak sa vytvára skupina väzňov, ktorá začína plánovať útek z tábora. Stoja pred neľahkým rozhodovaním. Dostanú sa naozaj na slobodu? 

Pripomenúť ľuďom zážitkom, že na mieste Oravského centra mládeže sa nachádzal pracovný tábor. 

Stručný technický popis celkového designu larpu. O čom to je a ako to funguje z designového hľadiska. (2-3 odstavce) 

Larp Sloboda? je komorným larpom pre šiestich hráčov a dvoch uvádzačov. Jeho dej sa odohráva v Tábore nútených prác v Ústí nad Oravou. Píše sa rok 1948. Vo februári prebehla vládna kríza. Demisiu podali ministri socialistickej ľudovej a demokratickej strany. Demisia bola prijatá vtedajším prezidentom Edvardom Benešom, ktorý vymenoval novú vládu, v ktorej mali prevahu komunisti. Po smrti Edvarda Beneša sa stáva novým prezidentom Klement Gottwald a k moci sa plne dostáva komunistický režim. Po druhej svetovej vojne sú na Slovensku zriaďované tzv. tábory nútených prác. Jeden z týchto táborov sa nachádza aj v Ústí nad Priehradou. Väzni sú v tábore uväznení z najrôznejších dôvodov a pracujú sa na stavbe Oravskej priehrady. Aj keď režim tohto tábora nepatrí medzi tie najprísnejšie, život väzňom komplikujú dozorcovia. A tak sa vytvára skupina väzňov, ktorá začína plánovať útek z tábora. Stoja pred neľahkým rozhodovaním. Dostanú sa naozaj na slobodu? 

Dĺžka larpovej hry je 90 minút, dej je pomyselne rozdelený do troch dní. Počas týchto dní majú väzni svoj väzenský režim, zúčastňujú sa komunistických formácií, pracujú na stavbe Oravskej priehrady a pomedzi to majú čas sa spoločne rozprávať a plánovať, či sa rozhodnú utiecť alebo sa rozhodnú ostať. 

Účastníci si vďaka larpu uvedomia, aké to je žiť v neslobode a zažijú, že aj keď sa rozhodnú z väzenia utiecť do zdanlivej slobody, vonku ich vďaka nástupu komunistického režimu sloboda rozhodne nečaká. 

Pre hru sú potrební dvaja uvádzači, ideálne, keď jeden z nich je muž. Každý uvádzač má v larpe inú úlohu: 

1. Prvý uvádzač uvádza hru, vysvetľuje jej priebeh, rozdeľuje postavy, stráži čas a zabezpečuje techniku (púšťa z rádia budíček rozcvičky a osvetovú výchovu). Aj keď predstavuje dozorcu, nadržiava hráčom. Počas hry monitoruje hráčov tak, aby ich nijako nerušil. V miestnosti, kde sa hráči dohadujú či utečú, je prítomný, ale do hry nijako nezasahuje. Ak sa hráči rozhodnú utiecť, prídu mu to oznámiť.

2. Druhý uvádzač funguje v roli dozorcu tábora. K hráčom sa správa povýšenecky a prezieravo, keď je to potrebné, zvyšuje na nich hlas. Oslovuje ich súdruh/súdružka + priezvisko. Hráči mu vykajú a oslovujú ho súdruh strážmajster. Koordinuje hráčov počas ich denného režimu, vraví im, čo majú robiť. Počas ich voľného času, keď plánujú útek, nie je v miestnosti prítomný, prichádza iba na organizovaný čas a počas voľného času môže urobiť nahmatkovú kontrolu, ale je potrebné, aby sa dlho v miestnosti nezdržiaval. 

Aké miesto hra potrebuje, ako má vypadať (koľko miestností, aké vybavenie) Potrebné technické zázemie

Ako sa má miesto prípadne dotvoriť (popis scénografie)

Larp sa odohráva v drevenom domčeku v Ústí nad Priehradou, priamo na mieste, kde stál Tábor nútených prací. Priestor je potrebné vybaviť tak, aby v ňom bolo miesto na sedenie pre 6 ľudí (ideálne obyčajné drevené stoličky), d'alej potrebujeme vytvoriť miesto na spanie (6 rozkladacích plážových karimatiek). Osvetlenie by malo byť tlmené a teplé. 

Vonku pred domčekom je potrebné mať pripravené stavebné kamene na stavbu priehrady. Kamene by mali byť dostatočne veľké, aby ich museli prenášať minimálne dvaja ľudia. Je potrebné mať ich aspoň 10. 

Aké kostýmy si majú hráči doniesť'/aké kostýmy má organizátor prichystať

Odškrtávací zoznam všetkých rekvizit + informácie, kde sa majú rekvizity na začiatku hry nachádzať 
Vrátane tlače - postavy, menovky, dokumenty, - všetko, čo vaša hra potrebuje vrátane inštrukcií pre tlač. 

6 kostýmov väzňov - mikiny s našitým číslom. 

2 kostýmy dozorcu - vojenské bundy + čiapky.

Karimatky rozkladací - 6x (pripraviť do miestnosti na spanie). 

Stavebné kamene - 10x (pripraviť vonku).

Popis krok po kroku, čo má uvádzač robiť od príchodu hráčov na miesto až po začiatok hry.:

- Vysvetlenie, ako sa hrá - mechaniky, ako hra začína a ako hra končí. 

O Zoznam všetkých postav so stručným popisom. 

Popis, ako hra zhruba prebieha a čo sú dôležité udalosti, ktoré musia nastať. Presné zadanie pre organizátora, čo má počas hry robiť. 

Dej hry je pomyselne rozdelený do troch dní, každý deň má svoj presný priebeh, hlavné piliere dňa sú každý deň rovnaké. Vstupy dozorcu sú iba na ňom, aké slova zvolí. Je treba, aby bol tvrdý a nekompromisný a choval sa k hráčom prezieravo. 

Hra začína v tom okamihu, keď hráči vstúpia do domčeka, l'ahnú si na karimatky a zatvoria oči - končí sa noc. Rozhodnutie, či sa rozhodli odísť alebo nie povedia moderátorovi až posledný - tretí deň 

Okamžite po jeho ukončení vstupuje dozorca a oznamuje hráčom, aby sa nachystali na rozcvičku. 
Pustí sa rozcvička, hráči cvičia podľa pokynov. Dozorca ich ostro napomína, aby cvičili poriadne, lebo to budú potrebovať pre prácu (cca 5 minút). 

Po rozcvičke odchádzajú do práce. Ich úlohou je prenášať kamene pre stavbu priehrady z jedného miesta na druhé. Dozorca ich opäť kontroluje, reve na nich a vysvetľuje im, aké je dôležité pre budovanie socializmu pracovať a stavať priehradu (cca 10 minút). 

Po práci majú hráči čas na oddych - toto je čas, kedy plánujú, či utiecť alebo nie. (cca 20 minút) Dozorca nie je v miestnosti, ani do nej nevstupuje. 

Po uplynutí času vstupuje dozorca a začína osvetová výchova. Pustí im prejav Klementa Gottwalda a pripomína, ako je dobre, že máme skvelého prezidenta, ktorý bude budovať socializmus a potláčať' kapitalizmus a tak podobne. audio 

Po osvetovej výchove sa pustí večierka a hráči odchádzajú spať' (cca 3 minúty), audio 

Michal David: Poupata cut -ako budíček pri začiatku dňa 

Znelka českého rozhlasu - Hajaja - ako večierka 

2. Okamžite po jeho ukončení vstupuje dozorca a oznamuje hráčom, aby sa nachystali na rozcvičku. Rovnako im hovorí, že väzni z oddelenia 5 v noci utiekli a že je im verejná bezpečnosť na stope. Zdôrazňuje, že by nechcel byť v ich koži, keď ich chytia

3. Pustí sa rozcvička, hráči cvičia podľa pokynov. Dozorca ich ostro napomína, aby cvičili 
poriadne, lebo to budú potrebovať pre prácu (cca 5 minút). 

4. Po rozcvičke odchádzajú do práce. Ich úlohou je prenášať kamene pre stavbu priehrady z jedného miesta na druhé. Dozorca ich opäť kontroluje, reve na nich a vysvetľuje im, aké je dôležité pre budovanie socializmu pracovať a stávať' priehradu (cca 10 minút). 

5. Na začiatku času oddychu dostávajú niektorí hráči dopisy. 

6. Po práci majú hráči čas na oddych toto je čas, kedy plánujú, či utiecť' alebo nie (cca 20 minút). Dozorca vstúpi do miestnosti raz na kontrolu, pýta sa hráčov, čo robia, vyvolá atmosféru strachu a odchádza. 

7. Po uplynutí času vstupuje dozorca a začína osvetová výchova. Pustí im prejav Klementa Gottwalda a pripomína, ako je dobre, že máme skvelého prezidenta, ktorý bude budovať socializmus a potláčať kapitalizmus a tak podobne. audio 

8. Po osvetovej výchove sa pustí večierka a hráči odchádzajú spať (cca 3 minúty). 

2. Okamžite po jeho ukončení vstupuje dozorca a oznamuje hráčom, aby sa nachystali na rozcvičku. Rovnako im hovorí, ako môžu byť radi, že sú v tábore a že nech ich ani nenapadne rozvracať režim alebo sa postaviť proti komunistickej strane. 

3. Pustí sa rozcvička, hráči cvičia podľa pokynov. Dozorca ich ostro napomína, aby cvičili 
poriadne, lebo to budú potrebovať pre prácu (cca 5 minút).

4. Po rozcvičke odchádzajú do práce. Ich úlohou je prenášať kamene pre stavbu priehrady z jedného miesta na druhé. Dozorca ich opäť kontroluje, reve na nich a vysvetľuje im, aké je dôležité pre budovanie socializmu pracovať a stavať priehradu (cca 10 minút). 

5. Na začiatku času oddychu opäť dostávajú niektorí hráči dopisy. 

6. Po práci majú hráči čas svojho oddychu - toto je čas, kedy plánujú, či utiecť' alebo nie (cca 20 minút). Dozorca opäť vstúpi do miestnosti raz na kontrolu, pýta sa hráčov, čo robia, vyvolá atmosféru strachu a odchádza. 

7. Po uplynutí času vstupuje dozorca a začína osvetová výchova. Pustí im prejav Klementa Gottwalda a pripomína, ako je dobre, že máme skvelého prezidenta, ktorý bude budovať socializmus a potláčať kapitalizmus a tak podobne. 

8. Po osvetovej výchove sa pustí večierka a hráči odchádzajú spať. 

Keď sa rozhodnú utiecť, druhý dozorca (uvádzač) ich zobudí a nechá ich odísť z domčeka von. 

Pustí sa maják a druhý dozorca reve do megafónu, že ušli väzni. 
Hráčov odvedieme do centra, každého na iné miesto a dáme im prečítať ich postavy o 10 rokov neskôr (majú na to približne 10 minút). / napísať príbehy postáv, čo sa s nimi stalo 

Pustí sa hlásenie, že sa píše apríl 1949 a tábor v Ústí nad Oravou sa s konečnou platnosťou ruší. Väzni sa premiestňujú do tábora v Novákoch

Hráčov rovnako odvedieme do centra, každého na iné miesto a dáme im prečítať' postavy o 10 rokov neskôr./ napísať príbehy postáv, čo sa s nimi stalo 

Hráči sa opäť stretávajú na rovnakom mieste a ich úlohou je zdieľať, čo sa s ich postavami stalo počas tých desiatich rokov, aký je ich vzťah k Oravskej priehrade teraz a ako hodnotia svoje rozhodnutie. Na toto zdieľanie majú približne 15 minút. 

Hráči odchádzajú z domčeka a stávajú sa opäť sami sebou.

Reflexia je veľmi dôležitou súčasťou celého larpu. Na dosiahnutie vzdelávacieho cieľa a uvedomenie si hráčou, čo sa počas hry odohralo, odporúčame postupovať podľa nasledujúceho postupu. 

popísať si, čo sa stalo v skupine (dejová línia, udalosti, reakcie), rekapitulácia hry 
popísať konkrétnu hráčsku skúsenosť každého (zábava, pocity, všimnutia, reakcie...) 

ako sa postavy cítili v rámci situácie s vysťahovávaním a výstavbou priehrady? 

Uvedomili ste si niečo nové, alebo sa vám pripomenulo, čp ste vedeli v spojení s výstavou Oravskej priehrady? 

Výsledkom reflexie nemá byť odprezentovanie účastníkom čo sa v minulosti dialo a čo nie, ale postupným moderovaným postupom s nimi prejsť od ich zážitku až ku konkrétnemu prenosu nadobudnutých poznatkov do ich života. Uvádzačovi larpu a moderátorovi reflexie odporúčame držať sa 3 krokov, a to: 

1. Zistíme, čo sa počas hry stalo, čo sa udialo.

2. Pozrieme sa na to, ako a prečo sa to udialo. 

3. Pomenujeme si, čo si z toho môžeme odniesť do našich životov. 

Prosíme, aby ste otázky v nasledujúcom postupe nebrali ako niečo povinné. Pri reflexii je veľmi dôležité nadväzovať na to, čo hráči hovoria, teda čo vychádza zo skupiny, silne preto 

odporúčame aktívne počúvať (ak by vám v tom tieto otázky mali prekážať, radšej si ich prejdite vopred sami, vytiahnite z toho, to podstatné pre vás a následne len moderujte reflexiu samostatne). Pri každej sekcii reflexie ponúkame jednu otázku, ktorú sa hráčov opýtajte a nechajte všetkých odpovedať. Potom využite ďalšie otázky, ktoré vám pomôžu dostať sa k cieľu. Vyvarujte sa nasledujúcich chýb: 

Pomenovanie problému namiesto hráčov - tému z hry môžete vniesť do reflexie, vy ju však nehodnotíte ani nevyvodzujete žiadne závery. 

Vaše závery typu "Vaše pohľady na minulosť nemusia byť zhodné s realitou❞ - proces reflexie má viesť práve k tomuto uvedomeniu, ak to v skupine nenastane, určite 
vy ako moderátor reflexie nerobte (aj napriek tomu, že ide o vzdelávací ciel' Larpu)

Obyčajné kladenie otázok - moderátor typu čítač otázok - reflexia je živá a umenie jej vedenia a výsledku závisí najmä od moderátora. 

Nevyjadria sa všetci - každý hráč by mal minimálne objasniť svoje emócie z hry, preto je dôležité, aby sa vyjadrili všetci. 

Hodnotenie odpovedí hráčov - pri reflexii hráči pomenúvajú svoje pohľady, pocity, preto je nevhodné ich akýmkoľvek spôsobom hodnotiť, odsudzovať alebo označovať za nesprávne. 

Nesprávne delegovanie slova - nenechajte hovoriť len aktívnych členov, dajte príležitosť aj ostatným, nie je nutné, aby hovorili všetci, ale je dobré, keď' aspoň povedia, že nechcú hovoriť alebo nemajú čo dodať. 

https://files.edgestore.dev/iix3c8ct5yaqggt5/publicFiles/_public/event-summary-doc/bddd5f7c-a3b1-415d-ad8a-63cfb0553c95.pdf

Základné informácie

Anotácia larpu:

Vzdelávací ciel:

Design: